Harry Potter

   "Čo sa to tu deje? Čo sa stalo?" Argus Filch zrejme začul Malfoyov krik a predieral sa davom. Keď zbadal pani Norrisovú, ustúpil a zhrozený si zakryl tvár dlaňami.
   "Moja mačka! Čo sa stalo pani Norrisovej?" škriekal. A jeho vypúlené oči spočinuli na Harrym.
   "TY!" zvrieskol. "Ty! Ty si ju skántril! Zabijem ťa! Ja ťa..."
   "Argus!"
   Na miesto činu sa dostal Albus Dumbledore spolu s ďalšími učiteľmi. Prešiel sa popri Harrym, Ronovi a Hermione a zvesil pani Norrisovú zo stojana na fakle.
   "Poďte so mnou, Argus," prikázal Filchovi. "Aj vy, pán Potter, pán Weasley, slečna Grangerová."
   Lockhart pohotovo pristúpil k Dumbledorovi.
   "Moja pracovňa je najbližšie, pán direktor... hneď tu hore... pokojne môžete ísť tam..."
   "Ďakujem, Gilderoy," povedal Dumbledore.
   Tichý dav sa v strede rozdelil, aby mohli prejsť. Lockhart sa náhlil za Dumbledorom a tváril sa vzrušene a dôležito, rovnako ako profesorka McGonagallová a Snape.
   Keď vošli do Lockhartovej tmavej pracovne, na stenách sa začalo horúčkovito hmýriť. Harry si všimol niekoľkých Lockhartov na fotografiách - na hlavách mali natáčky a snažili sa rýchlo ukryť. Skutočný Lockhart zapálil sviečku na stole a odstúpil. Dumbledore položil pani Norrisovú na vyleštenú stolovú dosku a podrobne si ju obzeral. Harry, Ron a Hermiona si vymenili napäté pohľady, sadli si na stoličky ponorené do tmy a nemo sa prizerali.
   Dumbledore sa špičkou dlhého, pokrúteného nosa takmer dotýkal srsti pani Norrisovej. Díval sa na ňu cez polmesiačikové sklá okuliarov a jemne do nej ďobal dlhými prstami. Nad mačkou sa s prižmúrenými očami skláňala aj profesorka McGonagallová. Za nimi v polotieni stál Snape a tváril sa nanajvýš čudne: vyzeralo to, že sa zo všetkých síl premáha, aby sa nerozosmial. Lockhart pobehoval okolo a radil im.
   "Určite ju zabila nejaká kliatba - možno Muky premeny - videl som už veľakrát, ako sa používa a veľmi ma mrzelo, že som nebol pri tom, keď sa to stalo, poznám totiž veľmi spoľahlivú protikliatbu, ktorá by jej určite zachránila život..."
   Lockhartove poznámky prerušoval Filch svojím hlasným vzlykaním. Sedel zrútený v kresle za stolo, tvár si držal v dlaniach a nedokázal sa na pani Norrisovú ani len pozrieť. Harry síce Filcha neznášal, no teraz mu ho bolo trochu ľúto, aj keď seba mu bolo ľúto určite viac. Ak dá Dumbledore za pravdu Filchovi, Harryho vylúčia zo školy.
   Dumbledore si hundral popod nos nejaké čudné slová, klepkal po pani Norrisovej prútikom, no nič sa nestalo: mačka i naďalej vyzerala, akoby bola vypchatá.
   "Pamätám sa, že niečo podobné sa stalo aj v Ouagadogou," poznamenal Lockhart, "išlo o niekoľko podobných útokov za sebou, podrobne o tom píšem vo svojej biografii, miestnych ľudí sa mi podarilo zachrániť pomocou viacerých amuletov, ktoré ich od útokov ochránili..."
   Lockhartovia na stenách horlivo prikyvovali. Jeden z nichsi zabudol dať z hlavy dolu sieťku na vlasy.
   Napokon sa Dumbledore vzpriamil.
   "Nie je mŕtva, Argus," povedal potichu.
   Lockhart od prekvapenia prestal počítať vraždy, ktorým sám zabránil.
   "Nie je mŕtva?" opýtal sa neveriacky Filch a zadíval sa na pani Norrisovú pomedzi mrsty. "Ale prečo je potom... taká meravá a tuhá?"
   "Skamenela," odvetil Dumbledore ("Ach! Hneď som si to myslel!" zvolal Lockhart). "Ako, to však nedokážem povedať..."
   "Spýtajte sa jeho!" zvrieskol Filch a obrátil uslzenú a fľakatú tvár k Harrymu.